Poviedkýý od Sajkýý :-*

            10. časť

Obe sme sa zobudili na neustávajúce klopanie na dvere. "Do frasa! Kto otravuje hneď zrána?" pomyslela som si. A mala som na to úplné právo, bolo len bol ôsmej! "Rose? Rose? Spíš?" dotierala som
"UŽ NIE!"bola poriadne podráždená. Išla som otvoriť. Ešte napoly zaspatá. Rýchlo som mykla kľučkou aby ten čo stojí za dvermi pochopil, že tu nie je tak skoro ráno vítaný. Otvorila som dvere rýchlym ale zaspatým pohybom. Zrazu mi sánka padla (mala som pocit, že až po kolená) dolu. Nemôže to byť pravda! "BEN?" s výskotom som sa mu hodila do náručia. Očividne to čakal ale bol chladný. Prečo? "Ben? Si v poriadku?" opýtala som sa stále s náznakom vtipu a radosti. 
"Amy.... Hrozí ti nebezpečenstvo. Prepáč."
"Čo ? Ďalšie nebezpečenstvo? Ja už nikam utekať nebudem!!" teraz mi docvaklo, aká som bola hlúpa! Načo som utekala? Veď sú to len vymyslené postavy!! "Ja nikam unikať nebudem, Ben!"
"Musíš, Amy!"
"NIE, NIE!" 


Zrazu som sa celá spotená prebudila. Fúú, povedala som si, bol to len sen. Ale povedala som si to trochu otrávene! V tom sne som videla Bena! "Dobré ráno, Amy." povedala Rose. 
"Dobré..." nedopovedala som. Cez (teraz už rozbité) okno dnu vletela guľka z pištole. Čo to bolo??